Domáca pobožnosť na nedeľu Deviatnik
(31. január 2021)
1. Úvod
V mene Boha Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen
2. Odriekanie 10 Božích prikázaní:
Milí domáci, aby sme si všetci pripomenuli Boží zákon, odriekajme spoločne desať Božích
prikázaní: Ja som Hospodin, tvoj Boh ...
3. Pieseň ES 373
4. Vypočujme si spoločne slová epištoly a evanjelia, ako ich máme napísané v Prvom liste Korintským 9,24-27 a v Evanjeliu podľa Matúša 20,1-16:
1K9,24-27:
„Či neviete, že tí, čo bežia na závodisku, bežia síce všetci, ale iba jeden cenu dostáva? Tak bežte, aby ste ju dosiahli! A každý, kto závodí, zdržuje sa všetkého; oni preto, aby dostali porušiteľný veniec, my však neporušiteľný. Preto ja tak bežím, nie ako na neisto; tak zápasím, nie akoby som vzduch rozrážal, ale ukázňujem si telo a službe ho podrobujem, aby som sám nebol nehodný, keď iným kážem.“
Mt 20,1-16:
„Kráľovstvo nebeské je podobné človeku hospodárovi, ktorý vyšiel na úsvite najať si robotníkov na vinicu. Zjednal robotníkov za denár na deň a poslal ich na vinicu. O deviatej hodine vyšiel zase a videl, že iní stoja, zaháľajúc na námestí. A povedal im: Choďte aj vy na vinicu, a čo bude spravodlivé, dám vám. A oni šli. Keď potom vyšiel o dvanástej a o tretej poobede, urobil podobne. A keď vyšiel o piatej večer, našiel tam iných stáť, i povedal im: Čo tu stojíte, zaháľajúc celý deň? Odpovedali mu: Nikto nás nenajal. Povedal im: Choďte aj vy na vinicu a čo bude spravodlivé, dostanete. Keď sa zvečerilo, povedal pán vinice svojmu šafárovi: Zavolaj robotníkov a vyplať ich, počnúc od posledných až do prvých. Prišli tí, čo boli najatí o piatej hodine večer, a dostali po denári. Keď prišli prví, mysleli si, že dostanú viac, ale aj oni dostali po denári. A keď dostali, reptali proti hospodárovi: Títo poslední pracovali hodinu, a urobil si ich rovnými s nami, ktorí sme znášali bremeno dňa i páľavu slnka. On však odpovedal jednému z nich: Priateľ, nekrivdím ti; či si sa nezjednal so mnou za denár? Vezmi, čo je tvoje, a choď! Ja však tomuto poslednému chcem dať toľko ako tebe. Či nemám právo urobiť so svojím, čo chcem? A či zazeráš na mňa preto, že som dobrý? Tak budú poslední prvými a prví poslednými, lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených.“
AMEN.
5. Na znak toho, že sme vierou prijali počuté slová epištoly a evanjelia, vyznajme spoločne vieru v Trojjediného Pána Boha slovami Apoštolského vyznania:
Verím v Boha Otca všemohúceho...
6. Pieseň ES 497
7. Zamyslenie nad Božím slovom ( Daniel 9,18b ):
„Lebo nezakladáme svoje prosby na svojich zásluhách pred Tebou, ale na Tvojom hojnom milosrdenstve.“
Amen.
Milí bratia, milé sestry, milí priatelia,
citované slová sú z Danielovej kajúcej modlitby. Prorok Daniel bol spolu s tisíckami svojich krajanov ešte ako mladý chlapec odvlečený do Babylónie. Dostal sa do kráľovského paláca, na ktorého tróne sa postupne vystriedali 4 panovníci. Daniel tu strávil neuveriteľných 70 rokov. Počas týchto rokov bol vždy verný Bohu, aj keď mu neraz hrozila istá smrť. Uvedomoval si, že Boh má všetko vo svojich rukách, že je zvrchovaným vládcom. Nikdy nestratil nádej, nikdy Boha nezarmútil, nikdy sa nevzdal viery v Neho a bol Mu verný za každých okolností- aj v nebezpečenstve a v ohrození života.
Možno teraz premýšľame nad tým, z čoho teda Daniel činí pokánie, keď žil pred Bohom a s Bohom ako spravodlivý? Aj keď Daniel neurobil nič, čím by Boha zarmútil, zahrnul aj seba do kajúcej modlitby. Nepatril totiž medzi tých, ktorí radi ukazovali na druhých prstom . Stotožnil sa s nimi, nechcel sa nad druhých povyšovať. V kajúcej modlitbe vymenováva všetky hriechy, ktorých sa dopustil židovský národ: Zhrešili sme a konali sme prevrátene a bezbožne; vzopreli sme sa a odklonili od Tvojich prikázaní a od Tvojich nariadení; neposlúchli sme...; priečili sme sa Mu; neodvrátili sme sa od svojich hriechov; nedbali sme na Tvoju pravdu; previnili sme sa proti Tebe. Všade Daniel používa zámeno MY. Ani raz sa nevyjadril ONI. Ani raz nedal najavo, že sa ho to netýka, že to tí druhí zhrešili, on nie. Nehovoril - to je ich chyba, nie moja. Hovorí jasne:“ Hospodine, hanba v tvári patrí nám, našim kráľom, kniežatám, našim otcom, lebo sme zhrešili proti Tebe.“
Aké úplne odlišné sú postoje ľudí v dnešnej dobe. Dnes tak radi ukazujeme prstom na druhého. Navzájom sa kritizujeme, vyčítame si a obviňujeme. Vedie to niekam? Určite nie. Len to ešte viac vyhrocuje už aj tak dosť napätú náročnú situáciu. Ako kresťania máme konať inak. Kedy sme sa naposledy modlili za všetko, čím prechádzame ako krajina, ale aj ako jednotlivci? Kedy sme sa vytrvalo modlili tak, ako sa modlil Daniel? Robili sme pokánie a vyznávali sme hriechy dnešnej doby, akoby sme ich konali my sami?
Daniel sa modlil vo vedomí nie svojej, ale Božej spravodlivosti a milosrdenstva. Nezakladal si na sebe, nebol farizejom zo známeho podobenstva- nevypočítaval, aký je úžasný, ako dodržiava všetko, čo Boh chce a netvrdil, že nie je taký ako tí druhí. Uvedomoval si, že človek nemôže mať nijaké zásluhy pred Bohom, a to práve preto, že je hriešny. Dôveroval Božím sľubom: „Lebo nezakladáme svoje prosby na svojich zásluhách pred Tebou, ale na Tvojom hojnom milosrdenstve.“ Nie preto, akí sme úžasní, ale napriek tomu, že sme takí hriešni, sa Boh od nás neodvracia a stále nám ponúka svoju milosť. Len v nás musí vidieť úprimné pokánie, a nie povýšenosť.
Súčasná dlhodobá situácia je veľkým testom viery aj lásky kresťanov. Nastavuje nám zrkadlo, v akom vzťahu žijeme k Bohu a k blížnym . Pýta sa na to, čo pre nás Boh znamená. Hľadá odpoveď na to, aká je silná naša viera, aké silné je spoločenstvo s Bohom aj s blížnym a čo pre nás znemená cirkev. Keď sa modlíme , buďme ako Daniel- najprv čiňme pokánie a potom Mu hovorme všetko, čo máme na srdci. Nezabudnime prosiť-„ Bože, odpusť nám.“
Nezaslúžená milosť- to je téma dnešnej nedele. Premýšľajme o nej.
Amen.
Pomodlime sa:
Drahý Bože, ďakujeme Ti , že si spravodlivý, ale aj milosrdný. Ďakujeme, že všetko- aj súčasnosť- je v Tvojich rukách. Vyvyšujeme Tvoje sväté meno. Tvoja vôľa je dokonalá.
Prosíme Ťa, odpusť nám našu slabú viditeľnosť. Odpusť nám, že je pre nás dôležitejšie protestovať, než sa modliť. Odpusť, že naše ego je pre nás dôležitejšie ako spoločné dobro. Prosíme Ťa, zmiluj sa nad nami.
Amen.
Teraz sa spoločne pomodlime modlitbu Pánovu:
Otče náš, ktorý si v nebesiach...
6. Pieseň ES 347
7. Záverečné požehnanie
Prijmite požehnanie:
Pán Boh požehnaj a ochraňuj vás!
Pán Boh rozjasni svoju tvár nad vami a buď vám milostivý!
Pán Boh obráť k vám svoj obličaj a daj vám svoj časný i večný pokoj! Amen.
-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-
Milí bratia, milé sestry, milé deti, milí mladí priatelia,
prajem Vám požehnanú nedeľu Deviatnik v znamení jej témy- nezaslúženej milosti !
S úctou
Božidara Bašková , Vaša administrátorka