Domáca pobožnosť na 2.slávnosť vianočnú (26. december 2020)
1. Úvod
V mene Boha Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen
2. Odriekanie 10 Božích prikázaní:
Milí domáci, aby sme si všetci pripomenuli Boží zákon, odriekajme spoločne desať Božích prikázaní: Ja som Hospodin, tvoj Boh ...
3. Pieseň ES 52
4. Vypočujme si spoločne slová žalmu, epištoly a evanjelia, ako ich máme napísané v Žalme 100,1-5;v Skutkoch apoštolov 6,8-15;7,54-60 a v Evanjeliu podľa Matúša 23,34-39:
Ž100,1-5:
„Zvučne plesaj Hospodinovi celá zem! S radosťou slúžte Hospodinovi, vchádzajte pred Neho s plesaním! Vedzte, že Hospodin je Boh: On učinil nás, Jeho sme, Jeho ľud, ovce Jeho pastvy. Vchádzajte s vďakou do Jeho brán a s chválospevom do Jeho nádvorí; ďakujte Mu a dobrorečte Jeho menu! Lebo je dobrý Hospodin, naveky trvá Jeho milosť a Jeho vernosť z rodu na rod.“
Sk 6,8-15;7,54-60:
„Štefan však, plný viery, milosti a moci, činil veľké znamenia a zázraky medzi ľudom. Ale povstali niektorí z takzvanej synagógy nazvanej synagóga Libertíncov, Kyrénčan a Alexandrijčan, z Cilície a Ázie a hádali sa so Štefanom, ale nevládali odporovať múdrosti a Duchu, ktorým hovoril. Nato nastrojili mužov, ktorí žalovali: Počuli sme ho hovoriť rúhavé slová proti Mojžišovi a proti Bohu. A pobúrili ľud, aj starších a zákonníkov, oborili sa naňho, chytili ho a viedli do rady. Tu postavili falošných svedkov, ktorí svedčili: Tento človek neprestáva hovoriť rúhavé slová oproti tomuto svätému miestu a proti zákonu. Lebo počuli sme ho hovoriť, že Nazaretský Ježiš zborí toto miesto a zmení poriadky, ktoré nám dal Mojžiš. A keď všetci, ktorí boli v rade, uprene hľadeli na neho, videli jeho tvár ako tvár anjela.
Keď to počuli, zúrili v srdci a škrípali zubami na neho. Ale on, plný Ducha Svätého, vzhliadol k nebesám, videl slávu Božiu a Ježiša stáť na pravici Božej, i riekol: Ajhľa, vidím nebesá otvorené a Syna človeka stáť na pravici Božej. Oni však skríkli mohutným hlasom, zapchávajúc si uši, a potom sa jednomyseľne oborili na neho. Vyhnali ho z mesta a kameňovali. Svedkovia poodkladali si šaty k nohám mládenca menom Saul. A kameňovali Štefana, ktorý sa modlil: Pane Ježiši, prijmi môjho ducha! Potom pokľakol, zvolal silným hlasom: Pane, nepočítaj im tento hriech! A len čo dopovedal, usnul.“
Mt 23,34-39:
„Preto, hľa, posielam vám prorokov, múdrych ľudí a zákonníkov; a vy niektorých z nich zamordujete a ukrižujete, iných zbičujete vo svojich synagógach a budete ich prenasledovať z mesta do mesta, a to preto, aby prišla na vás všetka spravodlivá krv vyliata na zemi, od krvi spravodlivého Ábela až po krv Zachariáša, syna Barachjovho, ktorého ste zavraždili medzi chrámom a oltárom. Veru, hovorím vám: To všetko príde na toto pokolenie. Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý vraždíš prorokov a kameňuješ tých, čo boli posielaní k tebe! Koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti, ako si sliepka zhromažďuje kuriatka pod krídla, a nechceli ste. Ajhľa, zanecháva sa vám dom váš pustý. Lebo hovorím vám: Neuvidíte ma odteraz až dovtedy, dokiaľ nepoviete: Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom!“
AMEN.
5. Na znak toho, že sme vierou prijali počuté slová žalmu, epištoly aj evanjelia, vyznajme spoločne vieru v Trojjediného Pána Boha slovami Apoštolského vyznania:
Verím v Boha Otca všemohúceho...
6. Pieseň ES 54
7. Zamyslenie nad Božím slovom ( Kolosenským 3,15 )
Pomodlime sa: Za príkladom Štefanovým vyznávať Ťa chceme , Pane,
len nám pridaj sily, nech Ťa aj životom
lásky k Tebe a lásky k blížnym, vyznávame-
A tak krajší život časný- a raz i život večný v Tebe máme. Amen.
„ A pokoj Kristov nech rozhoduje vo vašich srdciach, veď k nemu ste aj vy boli povolaní ako jedno telo; a buďte za to vďační.“
Amen.
Milé sestry, milí bratia, milé deti , milí mladí priatelia!
V každom športe platia pravidlá. Na ich dodržiavanie dohliadajú rozhodcovia. Ich úloha je teda veľmi dôležitá, pretože inak by sa nehralo fair play , každý by sa chcel presadzovať iba silou a na úkor druhého. Zvlášť v kolektívnych športoch by takéto presadzovanie seba mimo pravidiel prinieslo veľa zlých a neférových výsledkov.
V živote to funguje podobne. Aj v medziľudských vzťahoch, v rodinách , v spoločnosti musia platiť určité pravidlá, inak by zavládol zmätok a anarchia. Fakt, že medziľudské vzťahy, rodiny, ale aj spoločnosť sú narušené, iste nemôže poprieť nikto. Egoizmus , široké lakte a presadzovanie seba je súčasťou spôsobu života dnešného človeka.
V spoločenstve kresťanov, v živote cirkvi, v rodine Božích detí to však má vyzerať inak. Apoštol Pavol dáva v 3. kapitole ( vo veršoch 1-17) kresťanom v meste Kolosy rôzne napomenutia a usmernenia ohľadom ich správania aj rozprávania a radí im, čo má byť rozhodujúcim v ich živote a čo bude budovať medziľudské vzťahy. K rozhodcom kresťanského života v zmysle Pavlových slov patria láska, pokoj a slovo Božie. Keď títo rozhodcovia dohliadajú na život kresťana, môže sa budovať život kresťana, ale aj spoločenstva cirkvi. Láska, ktorú je človek ochotný prijať od Boha , totálne mení jeho život a vedie k pokoju. Božie slovo, ktoré s otvoreným srdcom prijíma, má tiež moc meniť jeho život. Apoštol Pavol v úvodných biblických slovách píše: „ A pokoj Kristov nech rozhoduje vo vašich srdciach, veď k nemu ste aj vy boli povolaní ako jedno telo; a buďte za to vďační.“ To znamená, že Kristov pokoj má byť rozhodcom v našich srdciach, ktoré sa neraz dajú ovládať egoistickými pohnútkami, tak veľmi vzdialenými od Kristovej lásky a Božieho slova. Ak Kristov nasledovník túži po skutočnom pokoji, vie , že sám si ten vnútorný pokoj dať nemôže, to nie je v ľudských silách. Uvedomuje si slová Pána Ježiša: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam, nie ako svet dáva, vám ja dávam. Nech sa vám nermúti srdce a nestrachuje!“(J14,27) ; „Toto som vám povedal, aby ste mali pokoj vo mne. Na svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet.“ (J16,33)
Keď hľadíme na život Štefana, môžeme si uvedomiť, že na jeho živote bolo možné jednoznačne vidieť Kristov pokoj. Štefan bol „ mužom plným viery a Ducha Svätého“ (Sk6,5), ale aj milosti, moci a múdrosti. Keď bol krivo obvinený, nestratil Kristov pokoj a zvestoval evanjeliovú pravdu. Kristov pokoj nestratil ani vtedy, keď prichádzal jeho koniec a bol ukameňovaný. Modlil sa –podobne ako Ježiš- za svojich prenasledovateľov. Až do konca života bol verný svojmu Pánovi.
Prečo sa vlastne v tejto radostnej vianočnej dobe, ktorá hovorí o narodení Spasiteľa, spomína prvý kresťanský mučeník Štefan? Akosi nám to nepasuje k tej radostnej vianočnej zvesti. Súvisí to s posunom našej viery a nastavuje nám zrkadlo. Dáva nám otázky o tom, či nie sme v pokušení nechať Pána Ježiša v našich životoch stále len dieťaťom, či Ho vôbec necháme vyrásť a pracovať na našich životoch. Sme ochotní potlačiť svoje ego do úzadia a nechať Jeho konať, aby nás mohol zahrnúť svojou láskou, pokojom, slovom? Čo sme ochotní pre vieru v Neho obetovať?
2. slávnosť vianočná nás posúva od detského postoja k postupnému dozrievaniu v duchovnom raste. Posúva nás k radikálnemu skúmaniu a prehodnoteniu svojej viery, ako aj k zamysleniu nad tým, či by sme my dokázali byť takí statoční a pokojní, ak by nám hrozilo prenasledovanie pre vieru či istá smrť ako Štefanovi? Čo sme ochotní urobiť pre Ježiša?
Túto otázku dostali v dotazníku mladí ľudia, ktorí sa hlásili na misiu do afrického štátu Zair. Devätnásťročný Wiliam McChesney nemal problém odpovedať. Bez váhania napísal: „Ak Boží Syn neváhal zomrieť za niekoho takého bezvýznamného ako som ja, nie je na svete nič, čo by som pre Neho neurobil.“
Mladý misionár odcestoval do vzdialenej krajiny, kde slúžil Bohu aj ľuďom. Pracoval 20 hodín denne, radil, pomáhal, zvestoval Božie slovo, šíril svetlo evanjelia aj praktickú Božiu lásku. Čoskoro sa ukázalo ovocie. Malý kostolík sa začal plniť novými kresťanmi z pohanov.
Miestny šaman však nemienil „tolerovať“ vieru v Ježiša a rozhodol sa konať. Najal si niekoľkých surových chlapov, ktorí v noci napadli mladého misionára. Dobili ho bambusovými tyčami, podľa miestneho zvyku mu ešte vypichli oči a bezvládne telo hodili do blízkej rieky. Keď na druhý deň prišli misionári navštíviť svojho kolegu, nenašli ho už medzi živými.
Je to silné svedectvo viery, prítomnosti Kristovho pokoja a Jeho lásky v živote tohto misionára. Je to svedectvo života podľa Božieho slova. Núti nás k vážnemu zamysleniu sa nad tým, čo pre nás znamená nielen narodený, ale aj ukrižovaný a vzkriesený Ježiš. Prosíme Ho o Jeho pokoj a lásku? Žijeme alebo sa aspoň snažíme žiť podľa Jeho slova? Na tieto otázky si musíme odpovedať každý sám.
Amen.
Pomodlime sa: Nebeský náš Otče, ďakujeme Ti za Tvoju nekonečnú lásku, zjavenú v narodenom Spasiteľovi. Daj nech nezabúdame, že to vzácne dieťa vyrástlo, aby prinieslo obeť svojho života pre našu záchranu. Odpusť, že sme tak málo ochotní kráčať za Ním aj v ťažkostiach života. Ty chceš, aby sme vieru v Tvojho Syna dokazovali životom a aby sme boli odhodlaní pre Neho trpieť. Vidíš však, akí sme neraz slabí, preto Ťa prosíme o Tvoj pokoj, Tvoju lásku, o Ducha Svätého, ktorý nám bude každodenne otvárať oči i srdcia pri čítaní Tvojho slova.
Amen.
Teraz sa spoločne pomodlime modlitbu Pánovu:
Otče náš, ktorý si v nebesiach...
8. Pieseň ES 590
9. Záverečné požehnanie
Prijmite požehnanie:
Pán Boh požehnaj a ochraňuj vás!
Pán Boh rozjasni svoju tvár nad vami a buď vám milostivý!
Pán Boh obráť k vám svoj obličaj a daj vám svoj časný i večný pokoj! Amen.
- . - . - . - . - . - . - . - . - . - . - . - . - . - . - . - . - . - . - . - . - . –
Milí bratia, milé sestry, milé deti, milí mladí priatelia!
Prajem Vám požehnané prežívanie 2. slávnosti vianočnej, ktorá našu vieru posúva dopredu a volá nás k nasledovaniu Pána Ježiša za všetkých okolností života a tiež k prinášaniu obetí.
S úctou
Božidara Bašková, Vaša administrátorka