Domáca pobožnosť na 2.slávnosť veľkonočnú (5. apríl 2021)
1. Úvod
V mene Boha Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen
2. Odriekanie 10 Božích prikázaní:
Milí domáci, aby sme si všetci pripomenuli Boží zákon, odriekajme spoločne desať Božích prikázaní:
Ja som Hospodin, tvoj Boh ...
3. Pieseň ES 131
4. Vypočujme si spoločne slová žalmu, epištoly a evanjelia, ako ich máme napísané v Žalme 16,1-4.5-11; Skutkoch apoštolov 10, 37-43 a v Evanjeliu podľa Lukáša 24,13-35:
Žalm 16,1-4.5-11:
„Ochraňuj ma, Bože, lebo sa k Tebe utiekam. Hovorím Hospodinu: Ty si môj Pán! Niet pre mňa šťastia mimo Teba! Vo svätých, čo sú v krajine, a v slávnych mávam všetku záľubu. Mnohé sú bolesti tých, čo k inému (bohu ) sa utiekajú. Hospodin je mojím dedičným údelom a mojím kalichom ; Ty mi zaručuješ podiel môj. Na utešených miestach pripadla mi výmera a veľmi sa mi ľúbi podiel môj. Dobrorečiť budem Hospodinu, ktorý mi dal radu; aj v noci ma upomína na to môj cit. Stále si staviam Hospodina pred seba; keď mi je po pravici, nesklátim sa. Preto sa teší moje srdce a jasá moja duša; aj moje telo prebývať bude bezpečne. Lebo ma neponecháš v ríši smrti a svojmu zbožnému nedáš vidieť jamu. Ty mi dáš poznať cestu života: Pred Tvojou tvárou je sýtosť radosti, vo Tvojej pravici je večná blaženosť.“
Sk 10,37-43:
„-vy znáte, totiž, čo sa dialo po celom Judsku, počnúc od Galiley, po krste, ktorý hlásal Ján; ako Boh Duchom Svätým a mocou pomazal Ježiša Nazaretského, ktorý chodil, dobre činil a uzdravoval všetkých diablom posadnutých, pretože Boh bol s Ním. A my sme svedkami všetkého, čo činil v Judskej krajine a v Jeruzaleme, ako aj Ho zamordovali, povesiac Ho na drevo. Toho Boh vzkriesil v tretí deň a dal Mu zjavovať sa nie všetkému ľudu, ale svedkom, Bohom vopred vyvoleným, nám, ktorí sme s Ním jedli a pili po Jeho zmŕtvychvstaní. A sám prikázal zvestovať ľudu a svedčiť, že On je ten Bohom ustanovený sudca živých a mŕtvych. O Ňom svedčia všetci proroci, že pre Jeho meno dosiahne odpustenie hriechov každý , kto verí v Neho.“
Lk24,13-35:
„A hľa, v ten istý deň išli z nich dvaja do mestečka, vzdialeného od Jeruzalema na šesťdesiat honov, ktoré sa menovalo Emauzy. A zhovárali sa o všetkom, čo sa stalo. Ako sa tak zhovárali a navzájom sa dotazovali, priblížil sa k nim aj sám Ježiš a šiel s nimi. Ale ich oči boli zdržiavané, aby Ho nepoznali. Povedal im: Čo je to, o čom sa idúcky zhovárate medzi sebou? A oni sa zastavili smutní. A jeden z nich, menom Kleofáš, odpovedal Mu: Ty si zrejme jediný z tých, ktorí sú v Jeruzaleme, a nevieš, čo sa v ňom po tieto dni stalo. Opýtal sa: A čo? Odpovedali Mu: Čo sa stalo s Ježišom Nazaretským, ktorý bol muž prorok, mocný v skutkoch a slovách pred Bohom a pred všetkým ľudom, ako Ho veľkňazi a naši poprední mužovia dali odsúdiť na smrť a ukrižovať. A my sme dúfali, že On vykúpi Izrael, ale dnes je už tretí deň, ako sa to všetko stalo. A naplnili nás úžasom aj niektoré ženy spomedzi našich, ktoré na svitaní boli pri hrobe, a keď nenašli Jeho telo, prišli a povedali, že sa im aj anjeli zjavili, ktorí hovoria, že žije. I niektorí z našich odišli ku hrobu a našli ho tak, ako aj ženy povedali, ale Jeho nevideli. On im povedal: Ó, nerozumní a leniví srdcom veriť všetko, čo hovorili proroci! Či to Kristus nemusel pretrpieť a (tak) vojsť do svojej slávy? Potom počnúc od Mojžiša a všetkých prorokov, vykladal im v Písmach všetko, čo bolo o Ňom. Vtom sa priblížili k mestečku, do ktorého šli, a On sa tváril, že ide ďalej. Ale zdržiavali Ho: Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už nachýlil. Vošiel teda, aby zostal s nimi. A keď stoloval s nimi, vzal chlieb, dobrorečil, lámal a podával im. Tu sa im otvorili oči a poznali Ho. Ale On im zmizol. I povedali si: Či nehorelo v nás srdce, keď nám hovoril cestou a vysvetľoval Písma? A vstali v tú hodinu, vrátili sa do Jeruzalema a našli zhromaždených jedenástich a tých, čo boli s nimi. Títo hovorili: Vskutku, vstal Pán a ukázal sa Šimonovi. Vyrozprávali aj oni, čo sa stalo na ceste, a ako Ho poznali podľa lámania chleba.“
AMEN.
5. Na znak toho, že sme vierou prijali počuté slová žalmu, epištoly aj evanjelia, vyznajme spoločne vieru v trojjediného Pána Boha slovami Apoštolského vyznania:
Verím v Boha Otca všemohúceho...
6. Pieseň ES 150
7. Zamyslenie nad Božím slovom ( Prvý list Petrov 1,3 )
Pomodlime sa:
Ďakujeme Ti, Pane Bože, že si nás Vzkriesením Ježiša Krista
znovuzrodil pre živú Nádej...
V Neho- Vzkrieseného veríme- a v Ňom sa tešíme v chvíli každej,-
I keď tu zavše utrpenie a bôľ je náš diel,
my v Nádeji už zrieme spásu- konečný viery cieľ. Amen.
„ Požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás zo svojho veľkého milosrdenstva vzkriesením Ježiša Krista z mŕtvych znovuzrodil pre živú nádej.“
Amen.
Milé sestry, milí bratia, milé deti , milí mladí priatelia!
Stará latinská múdrosť hovorí „Dum spiro , spero.“. To v preklade znamená „ Kým dýcham , dúfam.“ Nádej je niečo, čo dáva životu človeka silu zvládať všetky ťažkosti života. U niekoho môže táto nádej vychádzať z jeho životného optimizmu, iný sa jej chytá v ťažkostiach života, ktoré na neho doliehajú tak, že už stráca silu žiť. Jednoznačné je, že nádej potrebuje každý jeden človek.
Apoštol Peter napísal tento list kresťanom zo židovstva v ťažkých časoch. Kresťania boli prenasledovaní po celej Rímskej ríši. Silným impulzom pre ich prenasledovanie bolo podpálenie mesta Rím. Jeho obyvatelia síce verili, že mesto dal podpáliť cisár Nero, pravdepodobne z dôvodu jeho neutíchajúcej túžby stále niečo budovať. Ak chcel budovať, musel najprv ničiť. No keďže boli dostatočne frustrovaní, nahnevaní, ich pohanské chrámy aj s božstvami zhoreli na popol, z mnohých sa stali ľudia bez domova, strácali nádej, boli zatrpknutí , nepriateľsky naladení, Nero ako veľký manipulátor ,,šikovne“ tento ich hnev od seba odrazil a nasmeroval na kresťanov, ktorých tak či tak Rimania kvôli ich spojeniu so Židmi nenávideli. Pre kresťanov tak v celej Rímskej ríši začalo veľmi ťažké obdobie.
Do takejto nesmierne ťažkej situácie prenasledovania a obáv o život píše apoštol Peter list, ktorého cieľom bolo priniesť útechu, povzbudenie a nádej do ťažkých čias. Táto nádej je pre všetkých veriacich v Ježišovi Kristovi, ktorý zomrel za naše hriechy a vstal z mŕtvych pre naše ospravedlnenie. Je to prejav veľkého Božieho milosrdenstva, že pre našu spásu zvolil takýto spôsob. Prejavil sa v ňom ako milujúci Otec. Fakt , že Pán Ježiš porazil smrť, hriech aj diabla, nám dáva nesmiernu nádej. Nádej, že s Jeho pomocou prekonáme všetky ťažkosti života. Veď nebeský Otec nám dal skrze svojho milovaného Syna nový život, znovuzrodil nás pre živú nádej , ktorá vidí oveľa ďalej, než sú len hranice tohto sveta a problémy, ktorými prechádzame.
Nádej je jednoznačne Božím darom. Toto posolstvo Petrovho listu je aktuálne aj v dnešných časoch. Aj v dnešnom svete je množstvo kresťanov, ktorí žijú pod omnoho represívnejšími vládami, než bola kedysi Rímska ríša. Mnoho kresťanov vo svete je aj v súčasnosti prenasledovaných a vraždených. Len sa o tom veľa nehovorí a nepíše. Všade sú kresťania vystavení posmechu, neporozumeniu a rôznym útokom. Rovnako platí ,že nijaký kresťan nie je imúnny voči chorobám, nešťastiu, bolesti alebo smrti. A situácia v Európe? Asi nikoho neprekvapí konštatovanie, že Európa sa odkresťančuje. Kresťania sú neraz terčom posmechu a dehonestácie. No nech sa kresťan nachádza v akomkoľvek postavení alebo situácii, nesmie strácať nádej, ktorá je Božím darom a skrze vzkrieseného Krista nás pozýva vidieť oveľa ďalej, než len pohľad na ťažké životné situácie a okolnosti.
Vzkriesený Kristus je tu s nami a pre nás. Majme voči nemu otvorené srdce aj myseľ. Ak vytrváme až do konca svojho života vo viere, láske a nádeji v živého Boha, budeme prežívať naplnenie našej nádeje vo večnosti.
Amen.
Pomodlime sa:
Bože, nebeský náš Otče, ďakujeme Ti, že si nám skrze vzkriesenie svojho Syna dal dar nádeje. Ďakujeme, že naše životy nie sú vydané napospas okolnostiam, ale sú pevne v Tvojich rukách. Ďakujeme Ti, že Ty si Darcom nádeje, ktorá posilňuje našu vieru. Učí nás hľadieť dopredu, tam, kde raz budeme môcť byť s Tebou a kde nebude prenasledovanie, trápenie, bolesti, choroby ani smrť. Prosíme Ťa, pomôž nám vo viere, láske a nádeji vydržať až do konca svojich životov. Vzkriesený Kriste, ži v nás a uprostred nás. Amen.
Teraz sa spoločne pomodlime modlitbu Pánovu:
Otče náš, ktorý si v nebesiach...
6. Pieseň ES 600
7. Záverečné požehnanie
Prijmite požehnanie:
Pán Boh požehnaj a ochraňuj vás!
Pán Boh rozjasni svoju tvár nad vami a buď vám milostivý!
Pán Boh obráť k vám svoj obličaj a daj vám svoj časný i večný pokoj! Amen.
- . - . - . - . - . - . - . - . - . - . - . - . - . - . - . - . - . - . - . - . - . –
Milí bratia, milé sestry,
prajem Vám požehnané prežívanie 2. slávnosti veľkonočnej, ktorá posilňuje našu nádej.
Nech Vám vzkriesený Pán pomáha prežívať túto nádej neustále.
S úctou
Božidara Bašková, Vaša administrátorka